História mesta
Centrom územia v blízkosti štátnej hranice s Ukrajinou je okresné mesto Sobrance. Leží v nadmorskej výške 122 metrov a tvorí prirodzené administratívne a kultúrne centrum oblasti, ktorú na severe ohraničujú Vihorlatské vrchy s bohatými, prevažne listnatými lesmi. Na juhu táto oblasť zasahuje do Východoslovenskej roviny a má nížinatý charakter s rovným odlesneným povrchom.
Archeologické vykopávky dosvedčujú, že územie mesta bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej. Ľudia tu žili aj v dobe rímskej a v čase sťahovania národov. Tvrdenie, že prvá pís
omná zmienka o Sobranciach pochádza z r.1344, sa ukázalo ako nesprávne a nepodložené listinným materiálom. Chybnú informáciu o prvej písomnej zmienke o Sobranciach uvádza, aj vlastivedný slovník obcí na Slovensku vydaný v r. 1978. Sobrance sú jednou z mnohých obcí súčasného Zemplína, ktorá mala nesprávne uvádzanú dobu o prvej písomnej zmienke. Univerzitný prof. Ferdinand Uličný, ktorý sa výskumu nášho regiónu venoval niekoľko desiatok rokov, vo svojej monografii Dejiny osídlenia Užskej župy (Prešov 1995) píše, že prvá správa, ktorá menovite uvádza Sobrance, pochádza z roku 1409. Záver, ku ktorému dospel po dlhoročnom archívnom výskume stredovekár a profesor Ferdinand Uličný, podporil svojím najnovším výskumom i ďalší významný slovenský historik Prof. PhDr. Peter Kónya, PhD. O vzniku Sobraniec a o prvej písomnej zmienke uvádza: „Bezprostredným dôvodom pre vznik a následný rozvoj obce Sobrance boli trhové aktivity na území Tibavského panstva. Právo konania výročného aj týždenného trhu dostali majitelia Tibavy (Ján syn Jakuba z Michaloviec) od kráľa Žigmunda r. 1398. Výročný trh sa mal konať každoročne na sviatok Navštívenia Panny Márie a týždenný trh každú stredu, podľa tých pravidiel a zvyklostí, ako iné trhy v krajine. Najpravdepodobnejšie kvôli polohe Tibavy - mimo krajinskej cesty, spájajúcej dve významné zemepanské mestá - Michalovce v Zemplínskej a Užhorod v Užskej stolici, rozhodli sa majitelia panstva budovať ako trhovú osadu neďaleké Sobrance, ležiace na spomínanej ceste. Prvá správa o konaní obidvoch trhov v Sobranciach pochádza z r. 1411.“ Postupnými úpravami sa názov – Sabrants, Zobrancz, Sobranec – ustálil do dnešného tvaru Sobrance. V roku 1878 mali Sobrance 49 domov, žilo tu 527 obyvateľov, ktorí sa živili prevažne poľnohospodárstvom a remeselnou výrobou. Sobrance boli okresným sídlom už v období I. svetovej vojny do roku 1926, keď bola reorganizácia v rámci Zemplínskej župy. Najväčší rozmach zaznamenali Sobrance po II. svetovej vojne, kedy sa stali až do roku 1960 administratívnym, obchodným, školským a kultúrnym centrom sobranského regiónu.
Dnešné Sobrance sú mestom s vyše 6000 obyvateľmi. Majú dobre vybudovanú sieť školských a predškolských zariadení – materská škola, 2 základné školy, špeciálna základná škola, gymnázium, stredné odborné učilište poľnohospodárske, obchodná akadémia a centrum voľného času. Deti s umeleckými záujmami môžu navštevovať základnú umeleckú školu v odboroch – hudobný, výtvarný, tanečný a literárno-dramatický. Školu i mesto už 20 rokov veľmi dobre reprezentuje doma i v zahraničí detský spevácky zbor Magnólia, ale aj nedávno založený akordeónový súbor Toccata. Profesionálnu i miestnu kultúru zabezpečuje mestské kultúrne stredisko, ktorého súčasťou je európsky unikát – gitarové múzeum s ojedinelou zbierkou elektronických gitár reprezentujúcou ich históriu a vývoj. Z najznámejších kultúrnych aktivít možno spomenúť Fašiangy, Stavanie májov, Jánske ohne, Hudobný festival mladých, ale najmä veľmi známy a už tradičný Sobranský jarmok. Občania majú možnosť aktívneho športovania v telocvičniach miestnych škôl a v športovom areáli futbalového štadióna a letného kúpaliska. Nielen pre návštevníkov mesta slúžia stravovacie zariadenia : Motorest Žarovnica, Gastrocentrum a Penzión Maňa, aj s možnosťou ubytovania.
Medzi navštevované miesta oddychu patria Sobranské kúpele, ležiace v tesnej blízkosti mesta, ktoré boli známe už aj v minulosti za čias Rakúsko-Uhorska, kedy zaznamenali svoj najväčší rozmach. Ich minerálna voda sa charakterizuje ako studená, prírodná, stredne mineralizovaná chloridovosodná, sírna, so zvýšeným obsahom fluóru, izotonická. Jej liečebné účinky sa uplatňujú hlavne pri poúrazových stavoch, reumatických, zápalových a degeneratívnych ochoreniach pohybového ústrojenstva. Zvláštnu skupinu tvoria pacienti s niektorými kožnými ochoreniami, u ktorých, zvlášť pri ekzémoch, má sobranská liečivá voda mimoriadne dobré účinky.
Okolie Sobraniec, hlavne severná lesnatá časť, má mnoho zaujímavých a turisticky príťažlivých miest. Jazero Morské oko v chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty leží v nadmorskej výške 618 m a je štátnou prírodnou rezerváciou s chránenou flórou a faunou. Nad jeho hladinou sa vypína jedna z dominánt Vihorlatských vrchov – Sninský kameň, známy nádherným výhľadom na okolité vrchy a doliny. Prevažne listnaté lesy ponúkajú bohaté úlovky hubárom a poľovníkom. Medzi vyhľadávané rekreačné strediská v letnom období patrí známa blízka vodná nádrž Zemplínska šírava a Vinné jazero, ktoré ponúkajú dostatok možností aktívneho oddychu. V zimnom období môžu lyžiari využívať 2 lyžiarske vleky pri Škole v prírode v Inovciach, aj s možnosťou ubytovania. Z kultúrno-historického hľadiska sú vzácne národné kultúrne pamiatky – drevené kostolíky v Inovciach a v Ruskej Bystrej.
Náš región je známy svojimi kvalitnými vínami, ktoré reprezentujú PIVNICA TIBAVA, s.r.o., Tibava a REGIA TT, s.r.o. Orechová. Okolie Sobraniec poskytuje množstvo ďalších, aj menej známych turistických cieľov. Zaujímavé dedinky s rázovitými domcami, lesy, lúky, polia a vinohrady, prívetivá krajina od horskej až po nížinatú sú nepreberným zdrojom námetov na poznávanie tohto kraja. Veľké perspektívy má celý región v rozvíjaní nových foriem cestovného ruchu, zvlášť agroturistiky. Sobransko je doteraz z turistického hľadiska krajinou ticha a nových objavov, ktoré tu skromne čakajú na všetkých svojich návštevníkov.
